Podľa vedcov ide o dôležitý krok, ktorý by v budúcnosti mohol umožniť
prirodzenejšiu komunikáciu ľuďom, ktorí v dôsledku zranenia alebo
choroby nemôžu rozprávať.
"Pre väčšinu z nás je samozrejmosťou, ako ľahko dokážeme komunikovať
prostredníctvom hovorenej reči. Je vzrušujúce predstaviť si, že sme na
úplnom začiatku novej kapitoly, novej oblasti výskumu, v snahe zmierniť
utrpenie ľudí, ktorí túto schopnosť stratili," uviedol neurochirurg a vedúci predmetnej štúdie Edward Chang z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
V posledných rokoch experimenty s podobnými zariadeniami, ovládanými
pomocou ľudskej mysle, umožnili napríklad ochrnutým podať si ruku alebo
sa napiť prostredníctvom robotickej ruky. Changov tím na tieto výskumy
nadviazal a vyvinul tzv. "rečovú neuroprotézu" - zariadenie,
ktoré dekóduje mozgové vlny zodpovedné za riadenie drobných pohybov
svalov pier, čeľuste, jazyka či hrtana, kombináciou ktorých sa vytvárajú
samohlásky a spoluhlásky.
Na testovanie tejto novej technológie, ktorú skúma Chang a jeho
kolegovia, sa dobrovoľne prihlásil nemenovaný muž vo veku nad 30 rokov.
Pred pätnástimi rokmi prekonal mozgovú mŕtvicu, v dôsledku čoho ochrnul a
stratil schopnosť rozprávať. Vedci mu v rámci výskumu implantovali
elektródy na povrch mozgu nad oblasť, ktorá ovláda reč.
Vo chvíli, keď sa muž pokúšal vysloviť bežné slová ako "voda" alebo "dobrý",
počítač analyzoval, aké konkrétne procesy v jeho mozgu prebiehajú. Na
základe toho sa počítač naučil rozlišovať medzi 50 slovami, kombináciou
ktorých je možné vytvoriť viac ako 1000 viet. Muž tak na otázky typu "ako sa má" alebo či "je smädný" dokázal prostredníctvom skúmanej technológie odpovedať "Mám sa veľmi dobre" alebo "Nie som smädný".
Počítač jeho odpovede prevádzal na text a trvalo približne tri až štyri
sekundy, kým sa na obrazovke zobrazilo jedno slovo po tom, ako sa ho muž
snažil vysloviť. Síce to nie je ani zďaleka také rýchle, ako pri bežnej
reči, no je to rýchlejšie, ako keď ochrnutí komunikujú s okolím tak, že
pohybom hlavy alebo očí vyberajú na obrazovke slová, ktoré chcú
povedať, píše The Guardian.
Neurológovia z Harvardskej univerzity Leigh Hochberg a Sydney Cash v sprievodnom článku označili túto výskumnú činnosť za "priekopnícku".
Veria, že nová technológia by sa dala ešte výrazne vylepšiť a v
budúcnosti by mohla pomôcť ľuďom, ktorí po úraze, mŕtvici alebo chorobe
nemôžu normálne komunikovať, píše The Guardian.